SÚŤAŽE O CENY A ŽREBOVANIA ZDARMA: POŽIADAVKY ZÁKONA O HAZARDNÝCH HRÁCH Z ROKU 2005

1 Úvod

1.1 Súťaže o ceny a žrebovania zdarma sú oslobodené od zákonnej regulačnej kontroly podľa Zákona o hazardných hrách z roku 2005 (ďalej len „zákon“). Takéto súťaže a žrebovania sa preto môžu organizovať komerčne pre súkromný prospech a zisk. To je v kontraste s verejnými lotériami, ktoré sú ochranou dobrých vecí a musia, pokiaľ nespĺňajú podmienky v jednej z „oslobodených“ kategórií, fungovať na základe licencie vydanej Komisiou pre hazardné hry (ďalej len „Komisia“). Licencie na prevádzku lotérií sa vydávajú iba nekomerčným spoločnostiam a externým správcom lotérií, ktorí propagujú lotérie v ich mene.

1.2 Zákon obsahuje ustanovenia určené na objasnenie rozdielu medzi lotériami, súťažami o ceny a žrebovaniami zadarmo. Hoci Komisia nemá žiadne regulačné povinnosti v súvislosti so súťažami a žrebovaniami, napriek tomu monitorujeme hranicu medzi nimi a lotériami. Máme tiež právomoci v oblasti stíhania a trestného stíhania nelegálnych hazardných hier a budeme konať v prípadoch, keď sú organizované a propagované schémy, ktoré podľa nášho názoru predstavujú nelicencované a teda nelegálne verejné lotérie.

1.3 Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti Komisia uverejňuje toto odporúčanie týkajúce sa súťaží a žrebovaní, a najmä toho, kde ležia hranice medzi nimi a lotériami. Účelom tohto odporúčania je informovať organizátorov súťaží a žrebovaní o tom, čo Komisia považuje za potrebné na to, aby sa predišlo porušovaniu zákona.

1.4 Organizátori súťaží a žrebovaní by si mali byť vedomí aj toho, že hoci nespadajú do pôsobnosti zákona o hazardných hrách, existujú aj iné pravidlá a nariadenia, ktoré musia zohľadniť pri vývoji a prevádzkovaní svojich schém. Patria sem zákony o nekalých obchodných praktikách a ochrane spotrebiteľa a daňové dôsledky.

2 Rozdiel medzi lotériami, súťažami o ceny a bezplatnými žrebovaniami

2.1 Zákon definuje dva typy lotérie: jednoduchú lotériu a komplexnú lotériu.
Jednoduchá lotéria je tam, kde:

• osoby musia za účasť zaplatiť
• účastníkom programu sa prideľuje jedna alebo viac cien
• ceny sa prideľujú úplne náhodne.

Komplexná lotéria je taká, v ktorej:

• osoby musia za účasť zaplatiť
• účastníkom schémy je pridelená jedna alebo viac cien
• ceny sú prideľované sériou procesov
• prvý z týchto procesov sa úplne spolieha na náhodu.

2.2 Akákoľvek schéma, ktorá spadá pod ktorúkoľvek z týchto definícií, musí fungovať v súlade so zákonnými ustanoveniami týkajúcimi sa lotérií v zákone, ak má byť organizovaná zákonne. Tieto ustanovenia sú opísané v publikáciách Komisie s názvom Podpora spoločnosti a miestnych samospráv lotérií a Organizovanie malých lotérií (zákon o hazardných hrách z roku 2005).

2.3 V súťažiach o ceny závisí úspech, aspoň čiastočne, od uplatnenia zručností, úsudku alebo vedomostí účastníkov. To ich odlišuje od lotérií, kde buď úspech závisí výlučne od náhody, alebo v komplexnej lotérii sa prvá fáza úplne spolieha na náhodu. Tento rozdiel rieši § 14(5) zákona.

2.4 Usporiadanie je lotériou iba vtedy, ak sa od účastníkov vyžaduje platba za vstup. Preto
bezplatné žrebovania nie sú lotériami a sú vyňaté zo zákonnej kontroly. Príloha 2 k zákonu
uvádza podrobnosti o tom, čo sa má považovať za „platbu za vstup“ na účely
rozlišovania bezplatných žrebovaní od lotérií.

3 Súťaže o ceny

3.1 Ako je uvedené v odseku 2.3 vyššie, súťaž o ceny je súťaž, v ktorej úspech závisí od
uplatnenia zručnosti, úsudku alebo vedomostí účastníkov a nespolieha sa, ako je to v
lotérii, úplne na náhodu. Článok 14(5) však toto rozlíšenie spresňuje. Definuje okolnosti, za ktorých sa dojednania vyžadujúce od účastníkov, aby uplatnili určitý stupeň zručnosti alebo úsudku alebo aby preukázali vedomosti, majú považovať za dojednania, ktoré sa úplne spoliehajú na náhodu. Takéto dojednania preto budú spadať pod definíciu lotérie za predpokladu, že sú splnené ostatné prvky definície (platba za účasť a prideľovanie cien).

3.2 Oddiel 14(5) uvádza, že „proces, ktorý vyžaduje od osôb uplatňovanie zručností alebo úsudku alebo preukázanie vedomostí, sa na účely tohto oddielu považuje za úplne závislý od náhody, ak:

(a) nemožno rozumne očakávať, že táto požiadavka zabráni významnej časti
osôb, ktoré sa zúčastňujú na dohode, ktorej súčasťou je tento proces, v získaní ceny; a

(b) nemožno rozumne očakávať, že táto požiadavka zabráni významnej časti
osôb, ktoré sa chcú na tejto dohode zúčastniť, aby tak urobili.“

3.3 Z toho vyplýva, že skutočná súťaž o ceny je taká, ktorá obsahuje požiadavku na
preukázanie zručnosti alebo úsudku alebo na preukázanie vedomostí a kde možno rozumne očakávať, že táto požiadavka buď:

(a) zabráni významnej časti ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť, aby sa zúčastnili
(oddiel 14(5)(b) zákona z roku 2005); alebo

(b) zabráni významnej časti ľudí, ktorí sa zúčastnia, získať cenu (oddiel 14(5)(a)).
Ak možno preukázať jednu z týchto prekážok vstupu alebo úspechu, proces sa nebude
považovať za úplne závislý od náhody a toto usporiadanie nebude lotériou.

3.4 Hoci Komisia môže poskytovať poradenstvo, iba súdy môžu poskytnúť definitívny výklad testu v § 14(5) zákona a rozhodnúť, či sa dojednanie úplne spolieha na náhodu, a teda či ide o súťaž o ceny alebo lotériu. S touto podmienkou Komisia ponúka nasledujúce poradenstvo týkajúce sa faktorov, ktoré ovplyvnia akékoľvek rozhodnutie, ktoré môžeme prijať o tom, či zákonný test nebol alebo mohol byť splnený.

3.5 Po prvé, zámer zákona je jasný: súťaže, ktoré sa skutočne spoliehajú na zručnosti, úsudok alebo znalosti, sa majú povoliť bez akejkoľvek regulačnej kontroly podľa zákona. V mnohých prípadoch bude zrejmé, že takéto súťaže spĺňajú tento test. Zjavným príkladom je krížovka, kde musia účastníci vyriešiť veľké množstvo indícií a kde sa predkladajú iba úplne vyplnené príspevky. Ďalšími príkladmi sú iné typy slovných a číselných hádaniek, ako napríklad tie, ktoré sa objavujú v súťažných časopisoch. Zákon umožňuje . Je zrejmé, že tieto sa kvalifikujú ako súťaže o ceny, aj keď tí, ktorí úspešne vyriešia hádanku, sú následne zaradení do žrebovania o víťaza.

3.6 Na opačnom extréme existujú súťaže, ktoré kladú iba jednu jednoduchú otázku, na ktorú je odpoveď všeobecne známa alebo je zrejmá z materiálov, ktoré sú súčasťou súťaže. Komisia sa domnieva, že tieto nespĺňajú kritérium v zákone. Nie je ľahké povedať, kde leží deliaca čiara medzi týmito dvoma extrémami. Čím viac otázok alebo indícií je potrebné vyriešiť, alebo čím je téma nejasnejšia alebo špecializovanejšia, tým je pravdepodobnejšie, že uplatnenie zákonného testu vedie k záveru, že súťaž nie je lotéria. Myslíme si však, že požiadavka na preukázanie zručnosti alebo vedomostí v teste v zákone nie je splnená, ak odpoveď možno ľahko nájsť na internete, je všeobecne známa širokej verejnosti, objavuje sa v sprievodnom texte alebo rozprávaní alebo je zrejmá v rámci programu.

3.7 V prípadoch, keď nie je samozrejmé, že súťaž vyžaduje dostatočné zručnosti, úsudok alebo znalosti, sa musí použiť test uvedený v článku 14(5) zákona. Inými slovami, testom je, či existuje rozumné očakávanie, že požiadavka na zručnosti, úsudok alebo znalosti by buď odradila významnú časť od účasti, alebo by zabránilavýznamnej časti v získaní ceny. Podľa názoru Komisie má tento test v praxi dva prvky. Vylúčila požiadavka na zručnosti, úsudok alebo znalosti v skutočnosti významnú časť z účasti alebo úspechu? Ak nie, na základe čoho organizátori dospeli k záveru, že bolo rozumné očakávať, že by sa tak stalo?

3.8 V prvom z nich zákon neuvádza, ako sa má slovné spojenie „významný podiel“ interpretovať. Preto by malo mať svoj bežný, prirodzený význam. Komisia nemá v úmysle stanoviť a zverejniť žiadnu konkrétnu sumu, pretože v každom konkrétnom prípade to, čo je, bude pravdepodobne závisieť od kontextu a skutkových okolností prípadu.

3.9 Bez ohľadu na to, ktorá úroveň sa považuje za „významnú“, existuje súvisiaca otázka, ako sa má tento podiel vypočítať. V prípadoch, keď organizátori chcú obhajovať svoje súťaže s odkazom na odsek 14(5)(a) zákona, môže byť pomerne jednoduché merať skutočný podiel účastníkov, ktorí sú vylúčení na základe zručností, úsudku alebo vedomostí. Organizátori, ktorí sa snažia odvolať na odsek 14(5)(b), môžu mať náročnejšiu úlohu pri dokazovaní. Testom je, či možno očakávať, že významná časť ľudí, ktorí sa chcú zúčastniť, bude od toho odradená: v takýchto súťažiach sa ľudia nemusia zúčastniť, pokiaľ si nie sú istí, že dokážu prekonať prekážku zručností, úsudku alebo vedomostí. V dôsledku toho nemusí byť jednoduché určiť počet ľudí, ktorí sa chceli zúčastniť, s čím by bolo potrebné porovnať počet tých, ktorí sa chcú zúčastniť, aby sa zistilo, že prvá uvedená časť predstavuje významnú časť celku.

3.10 V prípadoch, keď Komisia predbežne dospeje k záveru, že konkrétna súťaž
zdá sa, že nespĺňa požiadavky uvedené v § 14(5) a preto sa javí ako nezákonná lotéria, v prvom rade oslovíme organizátorov, aby nám umožnili vysvetliť, prečo si myslia, že ich súťaž je v súlade s predpismi. Pritom Komisia plne zohľadní skutočnosť, že testom v zákone je, či sa dá „rozumne očakávať“ (slová v § 14(5)), že prvok zručností, sudku alebo vedomostí vylúčil významnú časť. Inými slovami, Komisia uznáva, že organizátori môžu byť schopní preukázať, že mali dôvod domnievať sa, že prvok zručností, úsudku alebo vedomostí by vylúčil významnú časť, aj keď by sa tak nestalo.

3.11 Organizátorom sa odporúča, aby zvážili, ako budú môcť preukázať, že ich súťaž spĺňa kritérium uvedené v oddiele 14(5). Môžu sa napríklad rozhodnúť vykonať výskum na otestovanie typov otázok s panelmi divákov alebo čitateľov, aby zistili, či by významná časť účastníkov bola odradená od účasti alebo či by odpovedala nesprávne. Výsledky týchto testov by sa mohli zaznamenať a postúpiť Komisii v prípade, že by súťaž vyvolala akékoľvek regulačné obavy. Organizátori môžu tiež použiť štatistiky kazujúce výsledky podobných predchádzajúcich súťaží ako prostriedok na uistenie sa ohľadom budúcich súťaží.

3.12 Organizátori, ktorí sa rozhodnú vykonať výskum, budú musieť zvážiť, ako výsledok tohto výskumu súvisí s kontextom, v ktorom sa súťaž ponúka, pretože to môže mať vplyv na požadovaný prvok zručností, úsudku alebo vedomostí. Napríklad položenie porote viacerých otázok bez akýchkoľvek sprievodných informácií pravdepodobne prinesie veľmi odlišné výsledky od kladenia otázok po televíznom programe, v ktorom bola poskytnutá správna odpoveď. V takýchto prípadoch Komisia pri posudzovaní, či bol splnený test podľa § 14(5) zákona, zohľadní výskum vykonaný pred súťažou aj kontext, v ktorom sa súťaž ponúka.

3.13 Zodpovednosť za to, že ich súťaže sú v súlade so zákonom, leží na organizátoroch súťaží. Komisia preto považuje za rozumné opýtať sa týchto organizátorov, ako k tomuto názoru dospeli v prípadoch, keď máme obavy o zákonnosť schém. Uznávame, že majú možnosť odmietnuť odpovedať a namiesto toho si svoju obhajobu vyhradiť pre prípadné trestné stíhanie. Komisia si však myslí, že prístup, ktorý navrhujeme, pomôže vyhnúť sa vedeniu prípadov až do trestného stíhania a umožní organizátorom stiahnuť alebo zmeniť schémy, v prípade ktorých má Komisia obavy, bez toho, aby sa museli uchyľovať k nákladným súdnym sporom. Organizátori by však nemali interpretovať žiadnu nečinnosť Komisie ako naznačenie konkrétneho schválenia schémy, ani ako vylúčenie následných opatrení, ak Komisia neskôr bude považovať podujatie za nelegálnu lotériu. Komisia za žiadnych okolností neudelí schválenie schém.

3.14 V prípadoch, keď organizátor vie predložiť údaje, ktoré preukazujú, že prvok zručností, vedomostí alebo úsudku vylúčil významnú časť skutočných alebo potenciálnych účastníkov, Komisia nebude uvažovať o ďalšom riešení tejto záležitosti. Ak však takéto údaje nie sú k dispozícii alebo ak ukazujú, že bola vylúčená nevýznamná časť, Komisia sa bude snažiť zistiť, na základe čoho organizátori dospeli k záveru, že súťaž sa skutočne uskutoční.

3.15 Potom je na organizátoroch, aby rozhodli, či a do akej miery zareagujú. Komisia však bude pravdepodobne spokojná, ak organizátori predložia materiál, ktorý preukáže, že podnikli kroky na odhad pravdepodobného podielu potenciálnych alebo skutočných účastníkov, ktorí sú alebo budú vylúčení z dôvodu zručností, úsudku alebo vedomostí. Ak sa snažia odvolať na argument, že značná časť potenciálnych účastníkov bola odradená, Komisia sa domnieva, že nebude stačiť porovnať počet účastníkov napríklad s údajmi o sledovanosti televízneho programu alebo s údajmi o čitateľnosti novín, ktoré súťaž vysielajú. Potrebné sú napríklad ďalšie dôkazy o sklone publika zúčastňovať sa takýchto súťaží. Podobne v prípade súťaže dostupnej na internete nie sú podľa názoru Komisie jednoduché štatistiky návštevnosti webových stránok, ktoré ukazujú veľký počet návštevníkov stránky, ale neprihlásili sa na ňu, dostatočné na to, aby naznačovali, že značná časť osôb, ktoré sa chceli zúčastniť, bola odradená. Opäť je potrebná sofistikovanejšia analýza, ktorá určitým spôsobom naznačuje, že potenciálni účastníci boli odradení.

3.16 Ak má Komisia obavy o zákonnosť systému, môžeme byť ochotní akceptovať, že k chybnému úsudku môže dôjsť pri prvej príležitosti, keď sa organizuje konkrétny typ súťaže, ak organizátori skutočne podnikli kroky na stanovenie spôsobu, akým bude súťaž fungovať, aby sa predišlo nelegálnej lotérii. Ďalšia propagácia súťaží rovnakého alebo podobného typu vzhľadom na dôkazy, ktoré naznačujú, že konkrétny prvok zručnosti atď. neodradí ani nevylúči významnú časť potenciálnych alebo skutočných účastníkov, však musí byť oveľa ťažšie obhájiteľná. Ak súťaž svojou povahou môže zahŕňať iba jednu cenu vysokej hodnoty, ako napríklad v prípade súťaží v predaji domov, organizátori budú musieť venovať osobitnú pozornosť odôvodneniu svojho očakávania, že ponúkajú skutočnú súťaž, pretože nebude možné zhromažďovať trhové údaje v nasledujúcich súťažiach. Obzvlášť odporúčame, aby sa organizátori týchto „jednorazových“ súťaží poučili zo skúseností s predchádzajúcimi príkladmi podobných systémov, najmä ak sa ukázalo, že vyvolávajú obavy.

3.17 Keďže nie vždy bude jednoduché empiricky zistiť, či boli splnené podmienky zákona,
Komisia vypracovala niekoľko ukazovateľov, ktoré budeme brať do úvahy pri posúvaní, či je prvok zručností, vedomostí alebo úsudku dostatočný. Toto nie je zákonný zoznam a dodržiavanie jedného alebo viacerých z týchto ukazovateľov neznamená, že výberové konanie bude plne spĺňať požiadavky zákona. Je vašou zodpovednosťou zabezpečiť, aby ste splnili podmienky zákona. Niektoré z ukazovateľov, ktoré berieme do úvahy, sú nasledovné:

• ak súťaž používa formát s viacerými odpoveďami, či existuje dostatok
  pravdepodobných alternatívnych odpovedí
• žartové“ odpovede sa používajú iba vtedy, ak existuje dostatok pravdopodobných alternatív
• správna odpoveď nie je zjavne uvedená blízko otázky
• počet položených otázok
• použité typy formátov, napríklad zložité logické alebo matematické hádanky,
  ktoré preukázateľne nie je jednoduché vyriešiť
• náklady na účasť a/alebo hodnota ceny; napríklad úroveň zručností alebo
  vedomostí potrebných na odradenie potenciálnych účastníkov od účasti v súťaži s
  vysokou cenou bude pravdepodobne vyššia ako v prípade, keď je hodnota ceny
  nízka;

3.18 Boli vyvinuté schémy, kde sú prítomné niektoré z vyššie uvedených prvkov, ale kde
účastníci nemusia platiť, kým neposkytnú správnu odpoveď. Komisia si nemyslí, že by sa tieto mohli prevádzkovať ako súťaže o ceny. Komisia sa domnieva, že test v zákone nemožno splniť, pretože prvok zručnosti, vedomostí alebo úsudku nie je určujúcim faktorom v tomto type schémy. Požiadavka na zručnosť atď. je negovaná skutočnosťou, že účastník nemusí platiť, kým si nie je istý, že poskytol správnu odpoveď. V skutočnosti sa schéma delí na dve časti, pričom prvou je požiadavka odpovedať na otázku a druhou, do ktorej sa účastník dostane iba v prípade správnej odpovede, je žrebovanie. Ak sú účastníci v skutočnosti povinní zaplatiť za účasť v tomto žrebovaní a potom náhoda určí výhercu ceny, táto druhá fáza je lotéria. Aj keď schému nemožno takto rozdeliť, Komisia si nemyslí, že usporiadanie pravdepodobne odradí alebo vylúči významnú časť účastníkov, ako to vyžaduje test v zákone.

3.19 V konečnom dôsledku však test zostáva taký, aký je obsiahnutý v zákone. Ak sa prevádzkovatelia domnievajú, že existuje riziko, že ich súťaž bude napadnutá ako nelegálna lotéria, budú musieť zvážiť, ako budú môcť poskytnúť dôkaz o súlade, napríklad preukázaním, že zo svojich záznamov značná časť účastníkov buď v tejto súťaži, alebo v predchádzajúcich podobných súťažiach odpovedala nesprávne. Hoci pre usporiadateľa je obhajobou, že „sa dôvodne domnieval, že ... usporiadanie, na ktoré sa obvinenie vzťahuje, nebolo lotériou“ (oddiely 258(4)(b) a 259(4)(b)), od usporiadateľov sa očakáva, že podniknú kroky na to, aby sa uistili, že sú splnené požiadavky zákona. Podľa nášho názoru to zahŕňa aj potrebu zvážiť naše poradenstvo a to, či je potrebné konkrétne právne poradenstvo.

3.20 Organizátori súťaží budú musieť zvážiť, či ich súťaž môže zahŕňať
stávkovanie podľa definície v oddiele 9(1)(c), ako sa uplatňuje v oddiele 11 zákona. Tieto ustanovenia sú okrem iného navrhnuté tak, aby zabezpečili, že predikčné súťaže, ako napríklad hry „fantasy futbal“, sú regulované ako stávkové produkty, a preto ich možno ponúkať iba na základe príslušnej stávkovej licencie. Stávka je však v oddiele 9 definovaná tak, že zahŕňa uzatváranie stávky na to, „či je niečo pravdivé alebo nie“ a ostatní organizátori súťaží okrem tých, ktorí prevádzkujú schémy typu „fantasy futbal“, budú musieť zvážiť, či sa na nich vzťahuje táto definícia, a teda či ich schémy zahŕňajú stávkovanie.

4 Voľné žreby

4.1 Ako je uvedené v odseku 2.4 vyššie, lotéria je len vtedy, ak sa od účastníkov vyžaduje platba za vstup. Preto bezplatné žrebovania vždy boli a zostávajú vyňaté zo zákonnej kontroly. Príloha 2 k zákonu uvádza podrobnosti o tom, čo sa má považovať za „platbu za vstup“ na účely rozlíšenia bezplatných žrebovaní od lotérií.

4.2 Harmonogram predpokladá dve okolnosti. Po prvé, prípady, keď existuje iba jedna vstupná spôsob. V tomto prípade „bezplatný“ zahŕňa akýkoľvek spôsob komunikácie (poštou, telefónom alebo iným) za „bežnú sadzbu“. „Bežná sadzba“ je definovaná ako „sadzba, ktorá neodráža možnosť účasti v lotérii“ (odsek 5(2)(a) prílohy 2). Zahŕňa „bežnú poštu prvej alebo druhej triedy (bez osobitných dojednaní o doručení)“ (odsek 5(2)(b)). Nemôže sa účtovať žiadna dodatočná platba nad rámec toho, čo by bežne stálo použitie konkrétneho spôsobu komunikácie. Akákoľvek súťaž, ktorá nesplní tento test, sa považuje za súťaž vyžadujúcu „platbu za účasť“a bude lotériou, ak sú prítomné aj ďalšie dva prvky (náhoda a ceny).

4.3 Po druhé, prípady, keď existuje možnosť výberu účastníka. V tomto prípade sa dohoda nebude považovať za účasť na dohode za vyžadujúcu platbu, a preto nebude lotériou, ak:

• každý jednotlivec, ktorý je oprávnený zúčastniť sa, má možnosť výberu, či tak urobí
  zaplatením alebo zaslaním oznámenia
• toto oznámenie je buď:
  • list zaslaný bežnou poštou, opäť či už prvou alebo druhou triedou
  • alebo iná metóda, ktorá nie je ani drahšia, ani menej pohodlná ako účasť platenou cestou. Aj táto metóda musí byť spoplatnená „bežnou sadzbou“; nemôže byť účtovaná žiadna dodatočná platba nad rámec toho, čo by bežne stálo použitie tejto metódy komunikácie
  • voľba je zverejnená tak, aby sa pravdepodobne dostala do pozornosti všetkých tých, ktorí sa chcú zúčastniť. Komisia zastáva názor, že všetky voľby spôsobu účasti (plateného alebo neplateného) by mali byť rovnako zverejnené spolu na tej istej stránke a jeden by nemal byť viac alebo menej výrazný ako druhý
• systém prideľovania cien nerozlišuje medzi tými, ktorí používajú ktorýkoľvek z
  spôsobov.

4.4 V oboch prípadoch požiadavka na zaplatenie za účasť zahŕňa aj prípady,
keď existuje „požiadavka na zaplatenie za účelom zistenia, či bola cena vyhraná
na základe dohody“ (odsek 6 prílohy 2 zákona) a prípady, keď existuje „požiadavka na zaplatenie za účelom prevzatia ceny“ (odsek 7 prílohy 2).

4.5 Pre lepšiu prehľadnosť:

• Dôsledkom druhej zarážky odseku 4.3 vyššie nie je, že ak
  organizátor súťaže stanoví dva rovnako významné a pohodlné spôsoby
  platby za vstup a jeden stojí menej ako druhý, stačí to na to, aby
  súťaž splnila požiadavku. Oba spôsoby účasti v takomto prípade zahŕňajú
  platbu a systém bude lotériou. Aby sa systém kvalifikoval ako bezplatné žrebovanie,
  alternatívna trasa musí sama o sebe spĺňať kritérium v odseku 5 prílohy 2 (pozriodsek 4.2 vyššie).
• na to, aby sa zabránilo klasifikácii ako vyžadujúca „platbu za vstup“, nestačí, aby
  alternatívna trasa stála rovnako alebo menej ako bežná pošta prvej alebo druhej triedy.
  Aby sa táto trasa kvalifikovala ako „bezplatná“, musí stále zahŕňať platbu nie vyššiu ako „bežná sadzba“ za tento typ komunikácie.

4.6 V posledných rokoch došlo k pokroku v počte rôznych spôsobov, akými ľudia medzi sebou komunikujú. Okrem pošty a pevných telefónov mnohí ľudia používajú mobilné telefóny, textové služby, e-maily a iné webové systémy. Okolnosti, za ktorých tieto zahŕňajú alebo nezahŕňajú „platbu za účasť“ v súťaži, ako je definovaná v zákone, budú nevyhnutne závisieť od kontextu a skutočností každého prípadu. Pri rozhodovaní v jednotlivých prípadoch však budú relevantné nasledujúce zásady:

(i) Je irelevantné, komu sa platba vykonáva alebo kto z akejkoľvek platby profituje (odsek 3 prílohy 2 zákona). Preto, ak organizátor súťaže neúčtuje žiadny poplatok za vstup, ale telekomunikačná spoločnosť ho účtuje, nad rámec „bežnej sadzby“, stále to zahŕňa platbu, ako je definovaná v zákone.

(ii) Test, ktorý sa má uplatniť v prípade možnosti výberu vstupu, je stanovený v odseku 4.3.
Preto na to, aby sa alternatívna trasa kvalifikovala ako metóda, ktorá nezahŕňa platbu, nestačí, aby alternatívna trasa nič nestála pre tých, ktorí ju používajú. Musí byť tiež taká, aby pre Napríklad jednotlivci, ktorí sa chcú zúčastniť, majú na výber, či použijú alternatívnu cestu, a tá nie je o nič menej pohodlná ako platená cesta. Napríklad mnohí ľudia nemajú doma priamy prístup k internetu. Hoci pre mnohých z tých, ktorí ho majú, jeho používanie nič nestojí v tom zmysle, že zaplatia jednorazovú sumu za prístup a nič za následné používanie, iní k nemu nemajú prístup, aspoň nie rýchlo. Súťaž, ktorá ponúka alternatívnu „bezplatnú“ vstupnú cestu cez web, nemusí ponúknuť podstatnému podielu tých, ktorí sa chcú zúčastniť, skutočnú voľbu, alebo prinajmenšom táto alternatíva nemusí byť pre nich taká pohodlná ako platená cesta. Platí to najmä v prípade, keď sa zdôrazňuje potreba
okamžitých reakcií, aby účastníci mohli vyhrať ponúkané ceny, alebo keď sa súťaže konajú len relatívne krátko. Vzhľadom na to všetko Komisia vypracovala nasledujúce zásady, ktoré chceme použiť ako návod pri posudzovaní, či je vstup cez web dostatočnou alternatívnou cestou pre tých, ktorí sa ho snažia využívať:

• potenciálni účastníci, ktorí nemajú domáci prístup na internet, potrebujú dostatok času na to, aby ho získali aj inde. Komisia považuje tri pracovné dni
  okolo dátumu konkrétneho žrebovania za primeranú lehotu na získanie
  takéhoto prístupu
• účasť prostredníctvom webového prístupu by mala byť dostupná neustále, kým sa systém aktívne propaguje, a až do dátumu/času uzávierky prihlášok. Preto by kvíz, ktorý sa koná počas televízneho programu, mal umožniť webovú účasť počas
  vysielania programu, ak sú v tom čase povolené aj prihlášky inými spôsobmi
• dostupnosť bezplatného vstupu cez web by mala byť všeobecne známa, napríklad ako všeobecná politika pre systémy organizované príslušným prevádzkovateľom
• v prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či spôsoby webovej účasť v konkrétnom prípade plne spĺňajú požiadavky zákona, mali by sa ponúknuť aj iné spôsoby, napríklad poštou, ktorú osobitne schválil parlament.

(iii) Testom, či je poplatok na úrovni „bežnej sadzby“, je to, či odráža možnosť zúčastniť sa súťaže. V každom prípade ide o skutkovú otázku. Pre tento test však
nie je relevantné, či rôzne spôsoby komunikácie stoja rôzne sumy. Napríklad rôzni operátori mobilných telefónov majú rôzne tarify. Skutočnosť, že v dôsledku toho niektorí účastníci platia za hovor na účasť v súťaži viac ako iní, nemá vplyv na otázku, či táto metóda zahŕňa „platbu za účasť“. Testom je skôr to, či cena hovoru zahŕňa prvok, ktorý zahŕňa platbu za účasť v súťaži. Preto, ak je cena hovoru
rovnaká, ako používateľ platí za akýkoľvek hovor akémukoľvek inému nekomerčnému používateľovi, ktorý je „bezplatný“ v zmysle zákona, bez ohľadu na to, kto platbu dostane, a aj keď časť tejto platby ide organizátorovi žrebovania. Ak je však hovor spoplatnený tarifou, ktorá zahŕňa prvok platby za službu (v tomto prípade účasť v súťaži), podľa názoru Komisie to zahŕňa platbu za možnosť zúčastniť sa, opäť bez ohľadu na to, kto z tejto časti platby profituje. V tomto prípade existuje určitá dodatočná platba nad rámec tej, ktorá sa týka poskytovania telekomunikačných zariadení.

(iv) Komisia sa vo všeobecnosti nedomnieva, že „poskytovanie údajov“ jednotlivcami sa rovná „platbe“ v zmysle zákona. Napríklad niektoré organizácie odmeňujú tých, ktorí vyplnia formulár prieskumu, tým, že ich zaradia do žrebovania o jednu alebo viac cien. Komisia zastáva názor, že takéto dojednania nezahŕňajú platbu v zmysle definície tohto pojmu v odseku 2 prílohy 2 k zákonu. Komisia sa najmä nebude snažiť argumentovať, že primerané žiadosti o údaje sa rovnajú platbe, pretože zahŕňajú „prevod peňažnej hodnoty“ (odsek 2 písm. b) prílohy 2). Situácia môže byť iná, ak sa pred zaradením do žrebovania požaduje veľké množstvo údajov, najmä ak sa údaje získavajú za okolností, keď sa majú predať tretím stranám.

(v) Ako je uvedené v odseku 4.4, definícia „platby za účasť“ zahŕňa prípady, keď
existuje požiadavka na zaplatenie za vyzdvihnutie ceny. Podľa názoru Komisie to
neznamená, že od výhercov cien nemožno požadovať úhradu bežných nákladov na doručenie alebo iných bežných nákladov potrebných na získanie alebo použitie ceny. Napríklad ustanovenia zákona podľa názoru Komisie nebránia organizátorovi súťaže, v ktorej je cenou fotoaparát, aby od výhercu vyžadoval úhradu bežných nákladov na doručenie, ktoré by mohli byť účtované, ak by ten istý fotoaparát bol zakúpený od predajcu. Ani to jednoznačne nebráni tomu, aby výherca auta bol povinný zaplatiť cestnú daň. Nemôže však existovať žiadna dodatočná platba nad rámec toho, čo by bežne stálo zaplatiť za doručenie alebo použitie.

4.7 Rovnako ako v prípade súťaží o ceny, v prípadoch, keď Komisia predbežne dospeje k záveru, že konkrétna schéma nespĺňa požiadavky na to, aby sa kvalifikovala ako žrebovanie, očakávali by sme, že v prvom rade oslovíme prevádzkovateľa, aby mu umožnil vysvetliť, prečo si myslí, že daná schéma je v súlade s predpismi. Ako už bolo povedané, v prípadoch, keď existuje možnosť výberu vstupnej cesty, sa akýkoľvek záver musí zamerať na to, či schéma spĺňa test stanovený v bode 4.3 vyššie. Komisia však zastáva názor, že nie je nerozumné použiť ako východiskový bod podiel účastníkov, ktorí využili každú z týchto ciest. Hoci takýto test nemôže byť určujúci v každom smere, v prípadoch, keď sú prevádzkovatelia schopní a ochotní poskytnúť takéto informácie, Komisia ich bude považovať za relevantný faktor pri dosahovaní akéhokoľvek záveru o tom, či je schéma v súlade s právnymi predpismi.

4.8 Nakoniec, príloha 2 k zákonu tiež upravuje propagačné akcie produktov. Tieto sú
povolené, ak cena tovaru alebo služby neobsahuje žiadny prvok, ktorý by odrážal
možnosť zúčastniť sa propagačnej akcie (odsek 2 písm. c) prílohy 2). Preto
žrebovania spojené s propagačnými akciami produktov sa nepovažujú za účasť v súťaži, ktorá si vyžaduje platbu, a nepovažujú sa za lotérie, pokiaľ účasť nepresahuje cenu produktu. Či je to tak alebo nie, bude skutkovou otázkou v jednotlivých prípadoch. Vo všeobecnosti môže tovar spojený s propagačnou akciou, ktorého cena má malý vzťah buď k jeho výrobným nákladom, alebo k porovnateľným produktom, znamenať, že propagačná akcia bude považovaná za nelegálnu lotériu. Na druhej strane, zvýšenie ceny tesne pred alebo súčasne so zavedením propagačnej akcie nemusí nevyhnutne spôsobiť ťažkosti, ak sa dá preukázať, že zvýšenie ceny nesúvisí so samotnou propagačnou akciou, napríklad z dôvodu vyšších nákladov na suroviny alebo dopravu.

4.9 Komisia uznáva, že náklady na akúkoľvek propagáciu produktov musia byť v konečnom dôsledku uhradené z príjmov získaných z predaja. Testom však je, či možno identifikovateľný prvok v cene produktu počas propagácie považovať za účastnícky poplatok. Organizátori musia mať na pamäti, že propagačné „bezplatné žrebovanie“ bude zahŕňať platbu, a preto bude nelegálnou lotériou, ak sa účtuje poplatok za zistenie, či bola cena vyhraná, alebo za prevzatie tejto ceny (pozri odsek 4.4, ako je uvedené v odseku 4.6 (v)).

4.10 Príkladom typickej propagácie produktu je schéma, v ktorej si ľudia kúpia konkrétny produkt za jeho bežnú cenu, napríklad čokoládovú tyčinku alebo časopis, a v dôsledku toho dostanú šancu vyhrať cenu. Ďalším príkladom je, keď predajca ponúkne svojim zákazníkom šancu vyhrať niečo, napríklad zľavu, pri nákupe.

5 Rozhodovanie o začatí trestného stíhania

5.1 Ak Komisia usúdi, že v skutočnosti sa ponúka nelegálna lotéria a/alebo ak sa nám nepodarí dosiahnuť vhodný výsledok prostredníctvom diskusií s prevádzkovateľom, ako je uvedené vyššie, máme možnosť začať trestné konanie.

5.2 Nasledujúci text načrtáva náš prístup k rozhodovaniu o tom, či začať takéto konanie alebo nie, a je prevzatý z nášho vyhlásenia o politike udeľovania licencií, dodržiavania predpisov a presadzovania predpisov, ktoré poskytuje podrobnejšie informácie.

5.3 Komisia pri rozhodovaní o tom, či sa má začať trestné konanie, uplatní Kódex pre korunných prokurátorov, čo zahŕňa dvojstupňový test:

• po prvé, dôkazy sa preskúmajú a posúdi sa, či existuje realistická vyhliadka na odsúdenie
• po druhé, ak existuje dostatok takýchto dôkazov, posúdi sa, či je vo verejnom záujme, aby sa začalo trestné stíhanie.

5.4 Kódex pre korunných prokurátorov uvádza niekoľko faktorov spoločného verejného záujmu, ktoré buď podporujú, alebo sú proti trestnému stíhaniu. Kópiu kódexu nájdete na webovej stránke korunnej prokuratúry a v prípade revízie kódexu Komisia bude možno musieť zodpovedajúcim spôsobom prehodnotiť svoje vlastné postupy.